Preskočiť na obsah

Plavecký Mikuláš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Plavecký Mikuláš
obec
Plavecký Mikuláš z Kršlenice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Záhorie
Nadmorská výška 257 m n. m.
Súradnice 48°30′35″S 17°18′17″V / 48,509750°S 17,304622°V / 48.509750; 17.304622
Rozloha 26,73 km² (2 673 ha) [1]
Obyvateľstvo 729 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 27,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1394
Starosta Peter Válek[3] (nezávislý)
PSČ 906 35
ŠÚJ 504637
EČV (do r. 2022) MA
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Ocú Plavecký Mikuláš
Plavecký Mikuláš 307
906 35
E-mailová adresa poslať email
Telefón 034/653 83 01
Fax 034/653 83 01
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Plavecký Mikuláš
Webová stránka: plaveckymikulas.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Kostol

Plavecký Mikuláš (maď. Detrekőszentmiklós, nem. Blasenstein) je obec na Slovensku v okrese Malacky.

Chotár patrí do Plaveckého krasu. Bol osídlený už v paleolite. V blízkej jaskyni Deravá skala boli objavené zvyšky osídlenia z tohto obdobia.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1394, kedy získal plavecké panstvo od kráľa Žigmunda Stibor zo Stiboríc za zásluhy vo vojne proti Turkom. Obec vznikla v oblasti, kde boli v 11. – 12. storočí usídlení Plavci (Polovci) ako strážcovia hraníc. Patrila k panstvu Plaveč – Malacky. V roku 1553 patrila Serédyovcom a mala 33 port. V roku 1720 mala 3 mlyny a 52 daňovníkov, v roku 1828 157 domov a 1132 obyvateľov.

V obci sa nachádzajú dva kostoly oba rímskokatolícke. Pri vstupe do obce zo západu je starší kostol sv. Mikuláša opevnený múrom na kraji obce leží uprostred cintorína na vŕšku sv. Mikuláša, ktorý je na okraji Záhorskej nížiny. Kamenný múr so strieľňami slúžil obyvateľom v stredoveku ako útočisko pri napadnutí obce. Novší barokový kostol nachádzajúci sa uprostred obce bol postavený v roku 1745 na mieste staršieho kostola sv. Floriána z roku 1718. Pri štátnej ceste smerom na Plavecký Peter sa v hájiku mimo obce nachádzajú zvyšky starého židovského cintorína. V katastri obce v lokalite Mon Repos v Malých Karpatoch na červenej turistickej značke sa nachádzal drevený poľovnícky zámoček v minulosti patriaci Pálfyovcom, ktorý v 70-tych rokoch 20. storočia vyhorel. Na mieste zostala k nemu patriaca kamenná budova bývalej horárne dnes obhospodarovaná poľovným spolkom.

Kršlenica

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kršlenica

Juhovýchodne od obce Plavecký Mikuláš v štátnej prírodnej rezervácii Kršlenica na svahoch Mokrej doliny sú zachované lesné spoločenstvá s výskytom chránených druhov flóry a fauny. Na triasové vápence a dolomity sa viaže reliéf Plaveckého krasu s geomorfologickými útvarmi Deravá skala, Tmavá skala, vyvieračka a iné. Vstup do doliny je sčasti odlesnený, na strmých úbočiach so škrapovými poľami, krasovými jamami, priepasťami, jaskyňami a bralami. V blízkosti je tiež keltské hradisko Pohanská a Plavecký hrad z 13. storočia.

Deravá skala a Tmavá skala sú dve takmer protiľahlé jaskyne. Obe sa nachádzajú v Mokrej doline, ktorou prechádza náučný chodník.

Jaskyňa Deravá skala sa nachádza na v pravom svahu Mokrej doliny na úpätí zrázneho vápencového brala pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu. Vytvorila sa v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu mrazovým zvetrávaním. Tvorí ju 26 m dlhá a 15 m široká portálová sieň s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite. Za čias Uhorska miesto preskúmal J. Hillebrandt a v roku 1950 sem prišiel František Prošek. Jeho výskum potvrdil, že Dzeravá skala (ako ju volajú domáci) bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov.

Jaskyňa Tmavá skala sa nachádza v pravom brehu Mokrej doliny, asi 40 m dlhá, horizontálneho priebehu, asi 40 m nad dolinou pod zráznou skalnou stenou, bez kvapľovej výzdoby. Je známa najmä nálezmi kostí medveďa jaskynného.

Prístup k jaskyniam je veľmi jednoduchý. Priamo v Plaveckom Mikuláši sa začína zelená turistická značka, ktorej súčasťou sa v hornom konci obce stáva náučný chodník pokračujúci Mokrou dolinou. Na obe jaskyne upozorňujú informačné tabule.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Alojz Schronk (* 1883 – † 1966), skladateľ, kapelník, organista, rečník, pedagóg a kultúrny dejateľ
  • Bohumil Bača (* 1943), výtvarník, akademický maliar a stredoškolský pedagóg

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]